Foto od Christopher Sardegna na Unsplash
Tu si môžete stiahnuť podnety k denným tichým chvíľam pre pôstne obdobie a veľkonočný oktáv 2025:
Poslechnite si alebo prečítajte novoročný pastiersky list biskupa Tomáša Holuba k druhému roku diecéznej synody na tému motta diecézy pre rok 2025: "Ja som cesta" (Ján 14,6):
Pastiersky list biskupa Tomáša k II. etape diecéznej synody
V Plzni dňa 1. januára 2025
Č. j. 3265 / 2024
Sestry a bratia,
obraciam sa na Vás ako už tradične pri vstupe do nového roka a vyprošuji vám jednotlivým každému z Vás, vašim rodinám i farnostiam hojnosť pokoja a Božiu ochranu pre celý rok 2025.
Pre celú katolícku Cirkev je to jubilejný rok a pápež František nás všetkých povzbudzuje: „Nadchádzajúce jubileum môže významne prispieť k obnove atmosféry nádeje a dôvery ako predohry k obnove a znovuzrodeniu, ktoré si tak naliehavo prajeme; preto som za motto jubilea zvolil: Pútnici nádeje. To sa nám skutočne podarí, ak budeme schopní obnoviť zmysel pre všeobecné bratstvo a odmietneme zatvárať oči pred nešťastím bujnej chudoby, ktorá miliónom mužov, žien, mladých ľudí a detí bráni žiť spôsobom hodným našej ľudskej dôstojnosti.“ (List pápeža Františka k Jubileu 2025; srov. tiež VIDEO zo zahájenia jubilejného roka v plzeňskej katedrále)
Pre nás tu v plzeňskej diecéze je to už druhý rok synodného rozlišovania, ktorým nás dobrý Boh chce viesť, aby sme boli v tomto nepokojnom svete jeho svedkami a v pokoji i radosti žili z viery v nášho Pána Ježiša Krista.
Delegáti a delegátky z takmer všetkých farností, zástupcovia kňazov, diakonov, škôl, Charity, mládeže, rehoľníkov a rehoľníc, komunít a ďalších uskupení z našej diecézy potvrdili minulý rok na jeseň na prvom spoločnom synodnom stretnutí drvivou väčšinou hlasov dokument, ktorý vznikol na základe názorov synodných skupiniek a zaslaných dotazníkov z celej diecézy. Jeho text sa snaží vystihnúť spoločný pohľad na realitu, v ktorej žijeme v našich farnostiach i v celej diecéze. Z neho budeme teraz vychádzať pri hľadaní cesty, po ktorej sa máme vydať ďalej. Zo spôsobu, akým tento prvý synodný dokument vznikal, mám veľkú radosť, odporúčam ho vám všetkým na prečítanie a vnímam ho ako spoločné východisko pre naše ďalšie putovanie. (Dokument je k dispozícii TU.)
Spoločne sa teraz pýtame, ktorým smerom sa vydať? Ako nájsť tú správnu cestu?
Cieľ je celkom jasný – Božie kráľovstvo. Ale aká cesta vedie v realite dnešného sveta až do Božieho kráľovstva? Základnou odpoveďou sú nám slová Písma, ktoré som zvolil ako diecézne motto na tento rok: „Ja som cesta“ (Ján 14,6).
Je to Ježišova odpoveď na otázku apoštola Tomáša „Kudy sa vydať, keď cestu nepoznáme?“
Tomáš sa tak pýta – na prvý dojem možno hlúpo – vo chvíli, keď spoločne s ostatnými apoštolmi dychtivo počúva Ježišove slová o známej ceste domov, ktorý je pripravený u nebeského Otca pre všetkých Ježišových učeníkov a učeníčky. Tomášova otázka však vôbec nie je hlúpa, práve naopak. Je to otázka poctivá, túžiaca po konkrétnej odpovedi použiteľnej pri snahe žiť z viery v jasných podmienkach bežného života.
Ježišova odpoveď – aspoň tak, ako nám ju zachoval evanjelista Ján – učeníkov ale v pochopení, ktorou cestou ho nasledovať, posunie len o kúsok.
„Ja som cesta.“
Ježiš zdôrazňuje, že len v Ňom – v jeho blízkosti, skrze Neho a s jeho pomocou – je možné nájsť cestu do Božieho kráľovstva. Nájdenie cesty teda nie je výsledkom sebaistého ľudského plánovania, ale je to dar od samotného Boha, ktorého sa človek snaží poznať a byť mu čo najbližšie. A to v sile Ducha, ktorého Ježiš svojim učeníkom sľubuje ako Pomocníka a Inšpirátora hneď vzápätí.
To ale je, sestry a bratia, už odpoveď oveľa viac konkrétna. Odpoveď, ktorá má úplne kľúčový význam aj pre ďalšie hľadanie cesty, ktorou v našej diecéze ísť.
Ak chceme pri slávení diecéznej synody hľadať, ktorou ďalej podľa Božieho návodu, potom je celkom zásadné, aby sme doprostred postavili Krista. S ným sa musíme každý jednotlivý aj ako celé naše spoločenstvo stretnúť a trvale ho zvážiť do svojho života.
Je treba, aby sme celkom konkrétne cesty vedúce k tomuto stretnutiu objavovali v sile Božieho Ducha, Ducha rady, ktorého budeme vzývať a zvážiť do najtajnejších zákutí našich duší i celého nášho spoločenstva. On jediný nás môže viesť správnym smerom. On jediný je zárukou toho, že nestratíme, že sa nenecháme zmiasť naším strachom z meniacich sa svetov či oklamať pochvalami alebo pochybnosťami ľudí okolo nás. On jediný nás môže uchrániť od rozdelenia a vnútorných napätí pri rozdielnosti našich pohľadov.
Chtel by som teda, každého z vás, úplne každého, kto počujete (alebo budete čítať) tieto moje slová, pozvať, aby ste aj vy prispeli k spoločnému hľadaniu cesty, ktorou ďalej v našej diecéze. A to tak, že v chvíli ticha čo najskôr každý pozvete Krista do svojho života a Ducha svätého požiadate, aby práve vás viedol v nastávajúcom roku.
Jestliže budeme v sile Ducha svätého blízko Kristu ako jednotlivci v tej rozmanitosti, ktorú vytvárame a ktorá je bohatstvom, ale aj náročnosťou pre našu spoločnú cestu, potom budeme blízko nášmu Pánu aj ako celok. Keď takto ako diecéza vstúpime do nového roku, urobíme dôležitý krok na ceste do Božieho kráľovstva. A teda aj veľmi potrebný krok nášho spoločného synodného putovania. V rámci neho sa už 18. januára stretnem so synodnými delegátmi a delegátkami na spoločnej modlitbe a synodnom hľadaní.
Moja prosba je, aby ste nezostali so zvaním Ježiša Krista a vzývaním Ducha svätého len pri novoročnom jednorazovom predsavzatí, ale aby táto forma strelné modlitby vás provádzala po celý nastávajúci rok čo najčastejšie.
Ďakujem vám za to. Je to ten najlepší a vlastne jediný správny spôsob, ako hľadať spoločnú cestu v sile Ducha aj pre celé spoločenstvo sestier a bratov v našej plzeňskej diecéze.
Sestry a bratia, prajem a vyprošuji všetkým Božiu blízkosť v roku 2025 a teším sa na spoločnú cestu do Božieho kráľovstva.
Žehnám vám v mene Otca i Syna i Ducha svätého.
Váš biskup Tomáš
Foto od Christopher Sardegna na Unsplash
